Amália Holíková

Hrnčiarstvo

Háj

S hrnčiarstvom som sa zoznámila ako dieťa, keď som navštevovala vtedajšiu ľudovú školu umenia a bola to, ako sa hovorí, láska na prvý pohľad. Napriek tomu som sa rozhodla pre štúdium na gymnáziu a trvalo ešte pár rokov, kým vo mne v 31. roku môjho života dozrelo rozhodnutie, že výroba keramiky je presne to, čomu sa v živote chcem venovať. V tom čase som žila v Liptovskom Mikuláši a " na keramiku" som začala chodiť každú druhú sobotu do 40 km vzdialenej Likavky, učiť sa u nezabudnuteľnej Katky Zajacovej. Taktiež som sa zúčastnila odborných kurzov a workshopov v Čechách, kam sa dodnes rada vraciam. Takto som sa keramike venovala popri práci zhruba päť rokov, kým som nezískala istotu, že sa týmto remeslom dokážem uživiť. Odvtedy pracujem ako živnostníčka. Hlavnou doménou mojej práce je výroba úžitkovej keramiky, venujem sa však tiež lektorskej činnosti, aj v spolupráci s ÚĽUVom. V poslednom období ma veľmi zaujala stavba pecí na vypaľovanie keramiky.

V čase, keď som bola ešte zamestnankyňou Správy slovenských jaskýň, správca jaskyne Domica ma oslovil s požiadavkou, aby som vyrobila voľné kópie z keramických nálezov bukovohorskej kultúry. Dodnes si pamätám to vzrušenie, ktoré som cítila, keď predo mňa položil škatuľu črepov a ja som jasala nad vypracovanosťou tenkostennej, bohato zdobenej keramiky, ktorá ešte nebola vypaľovaná v peci, ale len v ohnisku. Veľmi ma to zaujalo a podnietilo k tomu, aby som sa tejto téme začala venovať viac. Z dostupných zdrojov som začala študovať stavby rôznych zariadení na vypaľovanie od praveku, po nedávnu súčasnosť. Dnes už dokážem zo zmesy hliny, štrku, piesku, slamy, atď. postaviť dvojkomorové laténske, jednokomorové horizontálne pece známe z praveku, ako aj pece pozdišovského typu z tehál .

Za veľmi užitočnú považujem spoluprácu s archeológmi, pretože mne pomáha ich vedecká činnosť a im zas moje zručnosti remeselníčky - hrnčiarky. Som činná v Nižnej Myšli, kde sú bohaté archeologické náleziská, ale aj v iných archeoparkoch na Liptove a Šariši.

Stavanie tradičnej hlinenej pece beriem ako spoločenskú hru, oslovujem svojich priateľov, resp. klientov mojich kurzov, ktorí moju ponuku s radosťou prijímajú a potom sa tri, štyri dni venujeme tejto zaujímavej činnosti, často prelínanej do tzv. experimentálnej archeológie, kde podľa získaných vedomostí od archeológov staviame konkrétne pece, používame tradičný materiál a technológiu na stavbu a tvorbu kópií dobovej keramiky, v podstate experimentujeme, čo a ako mohlo a môže fungovať.

Hrnčiarstvo je pre mňa objavovanie, zábava a zároveň sebarealizácia na dlhé roky. Uvedomujem si tiež, že mi môj život nebude stačiť na to, aby som sa zoznámila so všetkým, čo v sebe toto remeslo zahŕňa..