Mgr. Dagmar Dieová

paličkovaná čipka

Betliar

Ľudia si na začiatku roka zvyknú dávať predsavzatia a záväzky, aj ja si ich dávam, ale len jeden záväzok som dodržala, na Silvestra v roku 1983 som si povedala, že by bolo dobré naučiť sa paličkovať, nakoľko som mala pár rokov paličky odložené v zásuvke, spomínam si, že boli so sukienkou. Tak som sa pustila do tejto ručnej práce, ktorá ma baví a drží do dnes. Vždy som mala vzťah k ručným prácam, už v materskej škôlke ako šesť ročná som si uplietla prvý sveter, potom ma mama naučila háčkovať, vyšívať, vyšívala som gobelíny, ale vždy som túžila robiť paličkovanú čipku. V tom čase na Slovensku vychádzali časopisy: Praktická žena a Dorka, tam boli zverejnené a popísané prvé kroky a návody ako paličkovať. Základy paličkovania som sa naučila podľa týchto časopisov a tiež mi pomohla kniha: Paličkovanie od Trandžíkovej. Stalo sa, že som mala zo začiatku paličky očíslované, navinuté farebné nite a krok po kroku som vnikala do vzorov ako je plátenko, polpárová atď. ako samouk som zdolala základy paličkovania. Náš región Gemer je známy bohatou tradíciou výroby paličkovanej čipky. Vedela som, že v dedinke Rejdová ešte paličkuje známa gemerská čipkárka pani Žofia Vilimová, o pár mesiacov som jej odkázala, či ma môže prijať, že sa chcem naučiť paličkovať. Čoskoro na to som sa vybrala k nej do Rejdovej, spomínam si ako som vošla do jej domu a už v chodbe som počula klepot paličiek z javorového dreva. Našla som ju pri valci ako paličkuje, ten klepot, zvuk, hudba paličiek mi dodnes znie v ušiach a to ma doslova nakoplo do tvorby. Pozvala ma ďalej, aby som si pozrela čo práve paličkuje a povedala: " Tak poď, sadni si a skús". Sadla som si za valec, na ktorom bolo asi 60 paličiek, zarazila som sa, dostala som strach, aby som to nepoplietla, našťastie to bolo plátenko a tak som sa pustila do paličkovania. Teta Žofia videla, že už základy viem a tak povedala, že sa pustíme do jednotlivých vzorov, typických a jedinečných len pre Gemer. Každý mesiac som prišla k nej a vždy nový vzor som sa naučila, boli to domáce úlohy väčšinou postavy pri, ktorých som aj zostala do dnes. Bola to veľmi milá a ochotná pani. Teta Žofia ukázala a naučila ma typické, vzácne gemerské vzory, ktoré sa nachádzajú narejdovských čepcoch, darovala mi čepce ako ukážku, 

v ktorých sú gemerské vzory, darovala mi svoje ručne vyrezávané paličky z javorového dreva, to všetko mám ako pamiatku na ženu, ktorá ma uviedla do tajov našej čipky Gemera. 

Po ukončení štúdia matematiky a fyziky na PF UPJŠ v Košiciach sa paličkovanie stalo mojím jediným koníčkom, pri ktorom si potrebujem oddýchnuť od čísel a vzorcov, pri paličkovaní môžem využívať predstavivosť, kombinatoriku, obrazotvornosť a rozvíjať svoju fantáziu. Po práci v škole svoj voľný čas venujem tomuto koníčku, pri ňom relaxujem, oddychujem a naberám ďalšie sily a životný optimizmus. K zvuku najmilšiemu, klepotu drevených paličiek, sa teda utiekam už veľa rokov. Som aktívnou členkou Klubu gemerskej paličkovanej čipky pri Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave.

Moje práce sa postupne dostali do povedomia nielen na Slovensku, ale aj do zahraničia. Zúčastňujem sa rôznych výstav, medzinárodných festivalov, workshopov, prehliadok a prezentácií doma (folklórny festival vo Východnej, v Detve, folklórne slávnosti v Rejdovej, EĽRO v Kežmarku, Karpatsko-remeselný trh v Levoči, Radvanský jarmok, Hontianska paráda, Festival čipky v Prešove, Cassoviafolkfest v Košiciach...) i v zahraničí (výstavy v Rakúsku, vo Francúzsku, v Holandsku, kurzy paličkovania v Belgicku, medzinárodný festival vo Vamberku - Česká republika, Bobowa v Polsku, Cepelja v Krakove....). Mnohé z čipiek sú u popredných politikov a u ľudí v rôznych kútoch sveta od USA, cez Európu, Japonsko až po Austráliu. Väčšinou tvorím figurálnu tvorbu modernú i folklórnu, prestierania, dečky, bižutériu, goliere, kde používam jedinečné gemerské vzory. Svoje skúsenosti, rady a námety odovzdávam svojim neteriam, aby sa táto naša gemerská čipka rozvíjala a nezapadla do zabudnutia.