František Sarvaš

umelecký kováč

Medzev

Môj starý otec a otec boli stavební klampiari. Voľba na moje budúce povolanie bola pre mňa jasná aj v tom zmysle, že neporuším rodinnú tradíciu. Osud však mal so mnou iné plány. Dal mi to pocítiť ešte ako žiakovi základnej školy, pretože odbor klampiar v mojom ročníku neotvárali. Ako alternatívu ponúkali odbor Umelecko-remeselné spracovanie kovov a ja som prijal túto výzvu. Od detstva som bol manuálne zručný, často som otcovi pomáhal pri práci. V škole som okrem zručnosti mohol rozvíjať aj svoj talent kreslenia, pretože všetky výrobky sme si najprv nakreslili. Po základnej vojenskej službe som sa zamestnal v medzevskom hámri. Ako Košičan som asi desať rokov dochádzal do práce, kým opäť nezasiahol osud, zoznámil som sa dnes už so svojou manželkou a rozhodol sa usadiť natrvalo v Medzeve. Prácu v hámri som vymenil za živnosť a po dvoch rokoch podnikania v prenajatých priestoroch si začal budovať vlastné priestory, v ktorých tvorím dodnes. Ku svojej práci mám už všetko, čo potrebujem. Nakoľko pracujem sám, nevenujem sa výrobe väčších konštrukcií, ako sú brány, alebo zábradlia. Prevažnú časť mojich výrobkov tvoria drobné umelecké predmety, kde využívam svoju kreativitu a doslova si prácu vychutnávam. Nedokázal by som vyrábať sériovo, keď mám v hlave nápad, proste ho musím zrealizovať a ak nestíham, aspoň si nápad nakreslím a neskôr sa k nemu vrátim.

Stáva sa mi, že ma moji zákazníci oslovujú s požiadavkami, kedy sú na pochybách, či je možné vyrobiť niečo podľa ich predstáv, vtedy s úsmevom odpovedám, že určite áno, treba iba nájsť vhodný spôsob.

Neviem, aké ďalšie zaujímavé výzvy má pre mňa osud pripravené v budúcnosti, ale ako otca dvoch synov by ma určite potešilo, keby aspoň jeden z nich raz prevzal moje remeslo.