Gabriela Molnárová

Tradíciu kníhviazačstva v našej rodine začal môj otec, stredoškolský učiteľ so vzťahom k ručne vyrábanému papieru a poctivej ručnej práci. Vyučoval fyziku, fotografické a reprografické metódy. V roku 1995 založil Spolok slovenských kníhviazačov, ktorý fungoval zhruba 10 rokov. Boli sme jediná dielňa na okolí, ktorá sa venovala kníhviazačstvu. Po štúdiu v Bratislave som sa rozhodla cestovať po svete ale po určitom čase som sa vrátila zo zahraničia naspäť na Slovensko. Rodná hruda ma pritiahla naspäť. Navyše otcova vízia bola, aby kníhviazačstvo ostalo v rodine. Dielňu som po jeho smrti v roku 2012 prevzala a prerobila, avšak prvý rok fungovania bol pomerne náročný. Musela som sa do toho dostať, keďže som otcovi len pomáhala keď som bola doma na návšteve. Učila som sa od majstrov na okolí. Ku kníhviazačstvu mám hlboký vzťah a taktiež ma fascinujú staré tlačiarenské stroje, ktoré dýchajú históriou a vyžadovali si omnoho viac práce a zručností ako zopár kliknutí na myš a ťuknutí na klávesnici. Fungujem na princípe "zero waste" (pozn. nulový odpad), na ručne vyrábaný papier používam odrezky. Venujem sa hlavne výrobe ručne viazaných zápisníkov, reštaurujem obálky historických kníh, viažem diplomové práce, ale venujem sa aj plsteniu a šitiu šperkov, pri ktorých sa snažím o oživenie ľudových motívov. Verím, že aj napriek modernej dobe plnej techniky existujú ľudia, ktorí dokážu oceniť ručnú výrobu. Moje výrobky putovali okrem Slovenska aj do rôznych kútov sveta.