Prvé zážitky ľudového remesla som získal pri rodičoch svojej mamky. Môj starý otec vyrábal košíky z tradičných prútov, moja stará mama tkala koberce a plietla tašky a rohožky zo šúpolia, čiže zo suchých kukuričných listov. Počas ich práce ožili staré spomienky, príbehy, poviedky. Všetko, čo rozprávali, mi prenikalo postupne do vedomia a napokon aj zanechalo svoju stopu. Ich svet, tradície vzbudili môj záujem. Vďaka mojim starým rodičom som si obľúbil prostý, ale podivuhodný sedliacky svet, remeselníctvo a stal som sa jeho prívržencom. V súčasnosti sa okrem košikárstva venujem aj výrobe rôznych úžitkových aj dekoratívnych predmetov aj zo šúpolia a zo šachora. Zhotovenie týchto predmetov som sa učil od starých vidiečanov, preto vždy dbám na to, aby moje práce niesli jednoduché črty Gemera. Okrem užitkových predmetov ako prútené košíky, koše, tašky zo šúpolia, malé prútené košíčky, podložky či slamenice,  vyrábam aj detské figúrky napr. hady, jašterice, vtáčiky, motýle, cikády, kobylky, slimáky, koníky, pavúky atď. Väčšina z nich pochádza z mojej vlastnej hlavy, nekopírujem nápady druhých, inšpirujem sa tým, čo vidím. Od roku 2000 vyučujem dedičstvo ľudového umenia v remeselných a v detských táboroch a zbieram ľudové príbehy, rozprávky. Pomaly už miznúce sedliacke domy strácajú svoju prirodzenosť , avšak opätovne ožívajú aspoň v mojich tužkou vytvorených kresbách. Od roku 2013 spolupracujem s ÚĽUV-om ako lektor tvorivých dielní, či rekvalifikačných kurzov. Som členom Združenia gemerských remeselníkov ktoré pôsobí v Krásnohorskej Dlhej Lúke. Svoju činnosť vnímam aj ako poslanie zachovávať kultúrne dedičstvo gemerského sedliackeho sveta.