Gabriel Farkas
Môj otec bol majstrom v zlievarni v Kunovej Teplici a ja som tam po prerušení štúdia na vysokej škole nastúpil ako zlievač - formovač. Tam som sa učil od starých majstrov, napríklad od Jánoš báči Tohola a Karči báči Baláža. Mal som to šťastie spoznať ich po odbornej i ľudskej stránke. V roku 1995 som využil možnosť zaučiť sa aj v českej zlievarni Unex, čo bola tiež veľmi dobrá skúsenosť. Za tých pár mesiacov, čo som bol v Čechách, sa v mojom domácom zamestnaní zmenila situácia a naskytla sa mi príležitosť využiť "dieru na trhu", a to odlievať farebné kovy, po ktorých bol stále vysoký dopyt. Vtedy som sa rozhodol založiť si živnosť a zriadiť si doma menšiu dielňu. Otec mi pomohol spojazdniť pec, objednal som prírodný piesok a postupne dokupoval potrebné náradie. Počas dvanástich rokov jeden po druhom zanikali závody, ktoré mi zabezpečovali objednávky a v roku 2008 nastal rapídny útlm. Musel som priemyselné výrobky nahradiť niečím iným. Začal som odlievať hliníkové kandelábre a popri tom som sa zameral aj na folklór. Výrobu som rozšíril o rôzne pracky, valašky, bačovské háčiky, zvonce. K tomu sa pridružili aj drevené pastierske palice, o ktoré prejavili záujem najmä folklórne súbory z Maďarska. Zlievarenstvo je remeslo, ktorému sa venujem tradičným spôsobom, i keď aj v tomto odvetví ide vývoj dopredu. Na vybrané druhy výrobkov, napríklad na zvončeky už využívam špeciálny olejový piesok. S pribúdajúcim vekom si stále viac uvedomujem, že nebyť starých poctivých majstrov, ktorí mi odovzdali svoje vedomosti a skúsenosti, dnes by som toto krásne remeslo nerobil.