Pred mnohými rokmi som sa ako návštevník zúčastnil festivalu Európske ľudové remeslo v Kežmarku. Bol tam pán, ktorý vyrábal a predával píšťaly a fujary. Zrazu sa pri ňom pristavil jeden okoloidúci pán, vzal do ruky fujaru a začal hrať. No a ten predávajúci vzal druhú fujaru, pridal sa k nemu, obaja hrali a to ma tak chytilo, že som už nemal pokoja, musel som to vyskúšať tiež. Nemal som nikoho, kto by mi poradil, začal som teda ako samouk. Chcelo to veľa času, kým som zistil, čo a ako má fungovať. Drevo si rychtujem sám, od novembra do marca je čas, kedy nepuká. Tóny ladím podľa elektronickej ladičky, lebo nemám až taký dobrý hudobnícky sluch. Pravidelne chodím na tradičné folklórne festivaly do Východnej, Terchovej, Detvy a tam ponúkam svoje hudobné nástroje. Záujem o ne majú väčšinou muzikanti z folklórnych súborov a skupín, ale stane sa, že si odo mňa kúpi fujaru, alebo píšťalu niekto, kto si ju so sebou zoberie do Ameriky, či iných končín sveta, aby tam takýmto spôsobom reprezentoval Slovensko. Zúčastňujem sa aj súťaže výrobcov slovenských ľudových hudobných nástrojov Instrumentum Excellens v Detve, kde som v roku 2018 dostal certifikát na výrobu huslí, čo považujem za také najväčšie ocenenie pre výrobcu hudobného nástroja.